Tescoma magazín 04/2015

„Som šťastný človek, preto môžem pomáhať.“

Yvetta Blanarovičová

individuálny prístup a pomôcť im pre- dovšetkým v oblasti vzdelávania a seba- realizácie, podporiť rozvíjanie talentu. Dôležitým kritériom pre účasť v projekte Talent La Sophia je účasť detí na kas- tingu, potom na letnej akadémii a záve- rečnom galakoncerte. Naše deti študujú na konzervatóriách, v ZUŠ a trénujú vo futbalových kluboch. Nutnou súčasťou prijatia do projektu sú tiež dobré študij- né výsledky detí. Máte čas popri speváckej a hereckej kariére venovať sa aj osobne týmto deťom? Kedy a ako? Odpoviem jednoducho. Som pri všetkom, čo sa týka La Sophia, aj keď je to náročné, pretože okrem divadla (muzikál Pokrvní bratia v Slováckom divadle, Mata Hari a Angelika v divadle Broodway a mojich koncertov) musím byť aktívna pri zháňaní finančných prostriedkov, zúčastňovať sa jarných kas- tingov, na letnej akadémii a riadiť chod kancelárie LS. Už som si zvykla na tento kolotoč, je to niekedy veľmi náročné, ale aspoň si dokážem vážiť každú voľnú chvíľu, čo môžem tráviť so svojimi blíz- kymi, alebo len byť sama. Čo obdivujete na svojich malých pria- teľoch, určite ste totiž ich kamarátka. Čo vám dávajú stretnutia s nimi? Ich osudy sú často veľmi ťažké a majú môj obdiv, že sa nevzdávajú, že majú chuť niečo dokázať. Niektoré sú v pro- jekte od začiatku, študujú už na konzer- vatóriách, alebo hrajú v profesionálnych futbalových kluboch. Teším sa, keď mi napíšu, že vďaka La Sophia sa splnil ich

sen. V projekte máme aj handicapované deti, ktoré však majú zvláštny režim. To, čo učím všetky deti, je, že jedným z ta- jomstiev šťastného života je stály prúd malých radostí. Určite ste pre mnohé deti vzor a mnohé sa vo vás vidia. Plánujú si svoju budú- cnosť podľa vás, nezväzuje vám to ruky pri výbere rôznych pracovných ponúk? Charita je a bude vždy veľmi ťažká disci- plína, pokiaľ ju človek robí poctivo, bez nároku na honorár a nie je len tvárou. Doležité pre mňa je, že za tie roky som si zvykla kombinovať pracovné povin- nosti s La Sophia. A pokiaľ som aj muse- la odmietnuť nejakú ponuku, deti mi to vracajú svojimi úspechmi na koncertoch a vo futbalových kluboch Sparta, Slávia, Plzeň a iných. Viem, že La Sophia je ich druhý domov. Píšete aj rozprávky, ako to začalo? Paradoxne som prvé rozprávky začala písať v Španielsku, kde som chodila do letnej školy. Potom sme časť z nich s hudobným skladateľom Milošom Krkoškom nahrali v štúdiu a vzniklo CD Čertoviny. Je to také vtipné pokračova- nie príbehov malého čertíka. Chystáte opäť nejaké CD? Polovica hudobných noviniek je už nahratá, tie ďalšie sa najskôr musia vyskúšať na koncertoch, aby sme vedeli, či fungujú. Spolupracujem s výbornými muzikantami, Michael Krásný hrá mo- mentálne v New Yorku, Ondro Pomajsl, Michal Vejskal, Honza Tulenko, Vlado Miklaš... Ani po štyroch rokoch nám

teta „ponorka“ nezabúchala na dvere, lebo chlapci majú svoje kapely, veľa práce tak ako ja, a keď máme skúšky na koncert, tak máme radosť, že si mo- žeme spolu zahrať. Okrem toho, že ste sa rozhodli časť svojho života venovať iným a pomôcť im s tým, na čo nestačia, máte zrejme aj vlastné plány a predstavy. Čo je pre vás v živote najdôležitejšie? Zdravie a šťastie mojej rodiny a mojich blízkych, nič iné neexistuje, lebo tieto veci sa kúpiť nedajú, tie si človek musí chrániť. Prečo je podľa vás potrebné pomáhať iným? Myslím, že veľká časť ľudí pomáha nezišt- ne, máme to v sebe zakódované, akurát si to neuvedomujeme a berieme to ako samozrejmosť. Pomáhame svojim deťom, svojim rodičom. A prečo pomáhať aj niekomu inému? Na túto otázku ani neviem odpovedať, pretože buď to tak človek v sebe má, alebo nie. Netreba sa však hnevať na tých, čo nepomôžu, je to ich slobodná voľba. Možno majú svojich problémov dosť. Mňa to napĺňa. Dodáva mi to iný rozmer života. Predstavte si život ako studňu. Keď je vody po okraj, zavlažuje okolie a môže sa ktokoľvek prísť napiť. Keď je studňa do polovice prázdna, treba zvážiť, komu dať napiť a komu nie. Ak studňa vysychá a na človeka „sadá“ ne- šťastie, nemá silu, musí sa postarať najprv o svoju spokojnosť, až potom môže zase rozdávať. Doležitá je rovnováha a vnutor- né šťastie a ja som šťastný človek, preto môžem pomáhať.

53 Tescoma magazín |