Tescoma magazín 01 / 2019

Veľká noc

Zuzana Ondrášová marketing, TESCOMA SK

„Veľká noc, to je u nás zážitok pre celú rodinu. Z tradícií poctivo dodržiavame pečenie barančeka a oblievanie vodou, pri ktorom je vždy veselo.“

a oblievačka prišla ku nám zas, šťastie, zdravie, láska veľká nech je v každom z nás!

Veľkonočné obdobie je plné tradícií a nie inak je tomu aj u nás na Slovensku. Obklopujeme sa typickými symbolmi, opakujeme zvyklosti, ktoré si pamätáme z detstva od našich prarodičov a pripravujeme jedlá, ktorých recepty sa v rodinách dedia z generácie na generáciu. Dobroty sa odlišujú od daného regiónu a s dvoma receptami sa podelíme aj s vami. Západné Slovensko V tejto oblasti sa tradične piekli aj rôzne druhy obradových pečív, judášky, čo bolo niečo ako fánky, ale mohli byť aj z kysnutého cesta. Meno dostali podľa Judáša a tvar mal pripomínať stočený povraz, na ktorom sa obesil Biblický Judáš. Ďalší obradový koláč sa volal niekde baba, alebo calta, či mrváň. V tejto oblasti majú koláče rôzny tvar, no najčastejšie ich na západe môžeme vidieť v podobe podlhovastých závinov. Bábovka v tvare barančeka sa tu pečie v hlinených formách. Zdobený je hlavne cukrom, bielou polevou, zelenou vetvičkou, mašličkou alebo inými ozdobami spolu s kraslicami na stole. Stredné Slovensko Aj v tejto oblasti sa robia hlavne tradičné kysnuté koláče. Podobne ako na východe sa tu pripravuje predovšetkým koláč pod názvom paska. Jeho tvar však nie je okrúhly ale podlhovastý. Pomenovanie pascha pre tento koláč pochádzal práve z pomenovania židovského sviatku Pesach. Novším rozšíreným Veľkonočným jedlom je pečený zajac. Táto tradícia prichádza z Rakúska a Nemecka, no udomácňuje sa tu stále viac. Prichádza zo západu a stretávame sa s ňou už aj na východe krajiny. Východné Slovensko V tejto oblasti Slovenska je dodnes rozšírené tradičné obradové jedlo nazývané tzv. žolta, hrudka alebo syrek, ktoré sa robí pomalým varením vajec a mlieka vo vode, kým sa nepozrážajú a potom sa nechá precediť cez gázu. Môže sa robiť na sladko, ale aj na slano. Syrek sa podáva na Veľkonočnú nedeľu všetkým členom rodiny a na Veľkonočný pondelok sa ním ponúkajú kúpači. Tiež sa pripravuje plnina, čo je jedlo podobné plnke do kuraťa. Pripravuje sa z rožkov, trochy údeného mäsa, vajec, petržlenovej vňate a iných ingrediencií. Tradičný baranček sa na východe nepečie, ale tvaruje sa z masla. Mal by byť v takej veľkosti, aby sa vošiel do ozdobného košíka, ktorý sa na Veľkonočnú nedeľu dáva posvätiť spolu s celým košíkom hojnosti. Koláč paska neodmysliteľne patrí medzi pokrmy Veľkonočnej hostiny.

DELÍCIA Keramická forma beránek 499 ,-

Jednou z najznámejších veľkonoč- ných tradícií je pečenie barančeka. Prečo ale zrovna baranček?

Ako symbol všetkých mláďat znázorňuje začiatok nového života, jari prebudenej po dlhej zime. Je považovaný za stelesnenie čistoty, nevinnosti a poslušnosti, čo má hlbší význam predovšetkým v nábo- ženstve. V kresťanstve je spájaný s Ježišom Kristom čoby baránkom Božím, ktorého Boh obetoval pre spásu ľudstva. V židovskej tradícii predstavuje izraelský ľud, ktorý Stvoriteľ vedie a ochraňuje ako pastier svoje ovečky. Pred odchodom Židov z Egypta bola obradným pokrmom práve ovčia pečienka. V podobe sladkého pečiva sa objavuje v prameňoch zo 17. storočia. Keďže baranček patrí k hlavným symbolom Veľkej noci a nie každý si mohol dovoliť upiecť jeho mäso, začal sa robiť z kysnutého alebo treného cesta. Spoločne s ďalšími obradnými pokrmami sa svätia v kostole a prináleží mu ochranná, liečivá a plodivá sila.

40

tescoma magazín jaro 2019