Tescoma magazín 01/2016

SLADKÁ LÁSKA

zhovárala sa: Tereza Lehotská / fotografie: Daša Šimekova

mi, otvárajú špecializáciu na čokoládu, karamel a perník. Bez zaváhania som sa prihlásil na nadstavbové štúdium. Vtedy ma lákalo najmä to, že štyri dni v týždni budeme mať prax a vyučovanie bude len jeden deň. Mariana: Pod silným babkiným vplyvom som sa prihlásila na Strednú odbornú školu v Nitre. Po troch rokoch som prešla na špecializáciu karamel, perník, čokoláda... Práve táto sladká trojkombinácia sa vám stala osudnou, a to nie len čo sa profesie týka... Zo školy ste obaja vychádzali ako zamilovaný pár... Mariana: Aj to bola láska na prvý po- hľad... A po ukončení školy sme si pred šestnástimi rokmi otvorili vlastnú výrobňu zákuskov v Hlohovci. Tomáš: Piecť sme začali najskôr každý sám. Už počas školy sme si budovali svoju klientelu, ja v našej dedine a okolí, Marianka brigádovala v cukrárni doma v Hlohovci, vypekala už od prvého roč- níka. Potom sme si prerobili ich starší rodičovský dom, zriadili sme najskôr výrobňu a po roku sme otvorili malú cukráreň. Neskôr sme sa rozrástli o ďal- ších päť prevádzok v okolí, no nakoniec sme sa rozhodli ostať len pri tej pôvodnej. K nej nám v Hlohovci pribudla ešte jedna

jeden recept. Nezostáva mi nič iné, len tie jej dobroty vypekať tiež od oka. Okrem cukrárskych zručností, ktoré ma na nej fascinovali, bola aj nesmierne charizma- tická, rozdávala okolo seba veľa lásky. Zvláštne, že ma moji blízki s ňou často porovnávajú... Neraz mi už povedali: Ty si celá babka! Tomáš: Svojej babke som sa motal v ku- chyni od dvoch rokov. Medzi vnúčatami som bol jediný chlapec a stal som sa jej obletovaným miláčikom. Trávil som s ňou veľa času a ona ako správna babka mi všet- ko dovolila. Každý víkend, podľa dobrého zvyku, napiekla nejaký fajnový múčnik. Pochádzam z malej dedinky pri Komárne, preto ma ovplyvnila klasická maďarská kuchyňa. Z koláčov najviac spomínam na žerbó rezy z maslového kysnutého cesta s orechovo-džemovou plnkou. Cukrárske remeslo bola láska na prvý pohľad, alebo ste premýšľali aj nad iným povolaním? Tomáš: Tá inšpirácia bola taká jasná, že nebolo o čom rozmýšľať. Mohol som si vybrať medzi kuchárom a cukrárom. Oslovila ma tá sladšia cesta. Za cukrára som sa vyučil na potravinárskej škole v Komárne. Tam som sa dozvedel, že na Strednej odbornej škole s maturitou v Nitre, ktorá spolupracovala s Belgičan-

V tomto prípade nejde o obligátne slovné spojenie, ale o naozajstný sladký príbeh. Manželia cukrári Mariana a Tomáš Olajosovci zdedili po svojich babkách lásku k sladkému a vďaka nej získali vzájomnú lásku. Sú si veľkou oporou, svoju prácu milujú a dávajú jej všetko. No predsa len raz za čas majú chuť na neveru. Viac ako na umelecky vyrobený koláčik mávajú „chúťky“ na niečo celkom iné. Obaja sa zhodnú v tom, že najlepším zákuskom je pre nich papriková klobása. Nevera, ktorá sa odpúšťa... Za to, že ste si obaja vybrali sladkú cestu cukrára môžu vaše babky... Mariana: Tá moja bola pre mňa naj- lepší človek na svete. Do života mi dala naozaj veľa. Niekedy sa tvárila prísne, no v skutočnosti bola veľmi prívetivá. Raz keď robila palacinky, kázala mi priniesť môj tanierik a mne sa ho podarilo rozbiť. Povedala mi: Rozbila si, nedostaneš... Rozplakala som sa, lebo som si myslela, že to myslí vážne. Palacinky mi samozrej- me nakoniec naložila. Spomeniem si na to vždy, keď ich teraz ja pečiem svojim deťom. Okrem babkiných palaciniek som mala rada jej tradičné koláče. Všetky tie recepty si držala v hlave. Tam dala za hrsť orechov, tam za tri hrste múky a za lyžicu cukru... Nič nerobila podľa knihy ani podľa zošita. A tak mi po nej neostal ani

81 Tescoma magazín |