Tescoma magazín 01/2015

Má rád polievky, ale také, ČDD

Lukáš Latinák najradšej „varí“ tovary prispôsobené na okamžitú konzumáciu

divadlo za ľuďmi. A tak vznikol divadelný šiator. Keď sme neskôr v Poľskej Toruni stavali pred predstavením šapitó, prišli sa nás domáci opýtať, že kedy prídu herci. No zajtra, odpovedali sme. A na druhý deň sa náramne čudovali, že technici, ktorí stavali pódium, osvetľovali a ozvučo- vali scénu, hrajú divadlo. Určite áno, k všetkému okolo hrania vzniká akási iná pokora. Človek si musí všetko „odmakať“ a uvedomí si, že bez osvetľovačov by nás nebolo vidno, bez kostýmeriek by sme boli nahí, aj keď to býva niekedy zámerom, bez zvukárov by nebola muzika... Na ktoré z vystúpení Teatro Tatro najrad- šej spomínate? Na tie, čo sme hrali vo Vancouveri v roku 2010 na Olympijských hrách. Mesi- ac sme žili v Kanade a v rámci kultúrnej olympiády sa tam zišli svetové telesá. My ako jediné pouličné divadlo pozvané z Európy. Každý deň sme hrávali dve až tri predstavenia, celkovo okolo päťdesiat. A dostali sme sa aj do celokanadského vysielania, keď Kanaďanky vyhrali zlato v štvorbobe. Princíp „Zázračného divadel- ného automatu” bol jednoduchý – „hrali“ sme olympijské športy. Niekto vykrútil na kruhu číslo, ktoré zodpovedalo niekto- rej zimnej disciplíne, automat zarachotil, Musí to byť krásny pocit, urobiť všetko vlastnými rukami...

otvorila sa scéna a hrali sme carling, skoky na lyžiach, krasokorčuľovanie...

A čo sa vám tammimo javiska a televízie najviac páčilo? Večera v Mongol grile – to bol zážitok! Človek si naložil sám, na čo mal chuť. Rôzne mäso, zeleninu a na počkanie mu to ugrilovali. Išli sme tam hladní a to bola chyba. Keď hodil kuchár moju misu na váhu, zbadal som gramáž 950 gramov! Kuchár na mňa pozrel, vraj či to zdolám, lebo psovi to nemám dať. Povedal som, že zvyšok si dám zabaliť, tak sa uspokojil, ale nakoniec som to tam zabudol... Čo vás čaká tento rok, tak všeobecne? Teším sa na sezónu s Teatrom Tatro – máme sľúbenú Varšavu, Bratislavu, Prahu... Môžem sa pozerať ako rastú moji chlapci, točím seriál v česko-sloven- skej koprodukcii... Skúšať by som mal autorské divadlo v Astorke. Ešte som nič podobné nerobil, veľmi sa na to teším. Zatiaľ neviem o hre nič, ani o úlohe. Celé to začalo záhadne. Pán režisér nám napí- sal, že vraj kto chce hrať, nech sa prihlási. Tak som sa prihlásil, aká bude rola, to sa uvidí.

Zhovárala sa: Iveta Schäfferová

Ak by sme začali životopisom, systémom súčasnosť – minulosť, bolo by to stručné: otec dvoch detí, herec, vyučený sklár a vždy záruka, či už sedíte v divadle alebo pri tele- víznej obrazovke, že vás čaká zábava. Verím, že sa zabavíte aj pri čítaní nasledujúcich riadkov. Ja som sa počas rozhovoru s ním bavila totiž výborne, aj keď na to, aby som mohla zapnúť diktafón som čakala hodinu a pol. Meškal, lebo si zle poznačil termín, ale predovšetkýmmal otcovské povinnosti, takže bolo ospravedlnené. Oplatilo sa však počkať. Veď, čítajte. Máte za sebou účinkovanie na rôznych doskách aj v rôznych seriáloch, pred kamerou aj priamo pred divákmi. Ktoré, alebo účinkovanie v čom, je pre vás TOP? Jednoznačne Teatro Tatro. Voľné združenie režisérov a hercov, ktoré vzniklo pod Tatrami a neskôr sa presíd- lilo do Nitry. Myšlienka naň sa zrodila v hlave Ondreja Spišáka, ktorý si vysníval, že nebudú chodiť ľudia za divadlom, ale

Nechystáte sa opäť vo štvorici po Slovensku?

Rád by som, bol to krásny projekt a ur- čite by mal pokračovať. Otvárali sa mi oči, netušil som, čo všetko u nás máme. Ško-

50 | Tescoma magazín