Tescoma magazín 01/2014

news

Tradičná oblievačka aj šibačka

Slovenskom „ide“ pomyselná kultúrna hranica medzi veľkonočným šibaním a polievaním. Zatiaľ čo západná časť Európy „holduje“ obyčaji jarného šibania, východné oblasti Európy nedajú dopustiť na dobrú polievačku.

Deväťdňový týždeň Kolískou najvýznamnejšieho a najdôleži- tejšieho sviatku kresťanského cirkevné- ho roka je starožidovský pésah (obchá- dzanie). Slávi sa vždy v prvú nedeľu po prvom splne mesiaca po jarnej rovno- dennosti. Je to pohyblivý sviatok a môže byť od druhej polovice marca do konca apríla. Kresťanstvo v ňom spojilo pôvodné pohanské znovuzrodenie jari a príchod hospodárskeho roka s oslavou zmŕtvychvstania Ježiša Krista. Svätý

A j preto sa na našom území „uvelebili“ oba veľkonočné zvyky a viac-menej pretrvávajú dodnes. Oblievanie dievčat vodou či už priamo v potoku vedrom, prípadne hrnčekom vody alebo voňavou vodou počas Veľkonočného pondelka malo od nepamäti očistný charakter. Dievčatám malo zabezpečiť celý rok zdravie. Veľkonočné šibanie korbáčom, pleteným z ôsmich čerstvo narezaných prútov vŕby, malo zase zabezpečiť znovuobnovenie sily, rastu a zdravia.

alebo Pašiový týždeň (pred Veľkou nocou) je obdobie, keď si kresťania pripomínajú posledný týždeň Ježišovho života na zemi. Aj keď sa hovorí týždeň, ide vlastne o 9 dní s prívlastkami: Kvetná nedeľa, Modrý pondelok, Sivý utorok, Škaredá streda, Zelený štvrtok, Veľký piatok, Biela sobota, Veľkonočná nedeľa, Veľkonočný pondelok. Veľkou nocou sa myslí tá zo soboty na nedeľu, keď Ježiš Kristus vstal z mŕtvych.

Zvyky a tradície

Zelený štvrtok Na Zelený štvrtok vyháňali ľudia dobytok na pašu prvý- krát a na dvere stajní robili kolomažou alebo cesnakom kríže, aby ho ochránili pred strigami. Zlých duchov vyhá- ňali rapkáčmi a bičmi. Nesme- li sa hádať ani si nič požičia- vať. Konzumovali len zelené jedlá – žihľavu, špenát, kel, čakanku...

Veľký piatok Na Veľký piatok sa umývali v potoku ešte pred východom slnka, aby sa zbavili rôznych neduhov a boli celý rok zdraví. Dievčatá verili, že budú po umytí čerstvé ako lastovič- ky, nebudú mať pehy na tvári a ak si umyjú vlasy, rýchlejšie budú rásť. Keďže v tento deň vládla magická sila zeme, bolo zakázané siať a orať, so zemou sa jednoducho nemohlo hýbať.

Biela sobota Na Bielu sobotu upratovali a začali chystať obradné jed- lá, najmä šunku z bravčovi- ny, niekde jahňa alebo barán- ka a rôzne koláče. Masť zo šunky odkladali na liečenie rán a mnohí verili, že chráni aj pred hadím uštipnutím. „Pálili judáše” – čiže spaľova- li oheň starého roka a v do- mácnostiach zakladali nové ohne.

Veľkonočná nedeľa Na Veľkonočnú nedeľu si po omši dávali posvätiť jedlá. Pri stole potom gazda roz- deľoval vajíčko medzi stolu- júcich a samotné stolovanie pripomínalo Štedrú večeru. Zvyšky z posvätených jedál

sa nesmeli vyhadzovať. Pálili ich, primiešavali dobytku do jedla, alebo ich zakopávali na poli.

48 | Tescoma magazín